Po úspešnom operačnom zákroku u Mareka, ktorý dnes chodí rovnako ako zdravé deti, sa pozornosť tímu lekárov na čele s primárom detskej ortopédie Jurajom Popluhárom sústredila na malého pacienta Samuela. Hrb na jeho chrbtici sa začal vytvárať približne v auguste 2013. Kostná forma tuberkulózy spôsobila v jeho prípade rozpad viacerých hrudných stavcov, odtláčanie miechového kanála a tým ho vystavila ohrozeniu života. Zainteresovaní odborníci sa zhodli, že takýto extrémne ťažký nález tuberkulóznej spondylodiscitídy (t.j. zápalového ochorenia stavcov a platničiek v dôsledku ktorého vzniká hrb a útlak miechy) možno považovať za extrémne raritný.
"Chlapček bol už ochrnutý na dolné končatiny, ale v prípade, že by sme neboli rýchlo zareagovali, tak by hrozilo oveľa väčšie ochrnutie, prípadne až smrť dieťaťa," opísala zdravotný stav Martina Miškovská, primárka oddelenia detskej tuberkulózy v Dolnom Smokovci, ktorá už po druhýkrát našla pomoc pre svojho pacienta u operatérov v žilinskej nemocnici.
Pod náročnosť zákroku sa podpísal predovšetkým nízky vek dieťaťa a lokácia problému v oblasti hornej časti chrbtice, kde sú stavce najmenšie. Práve k nim bolo potrebné dostať najmenšie možné skrutky pochádzajúce z krčného inštrumentária, a to bez poškodenia miechy.
Samotný operačný zákrok trval 190 minút, pacient bol však v celkovej anestéze takmer 5 hodín. Svoje bohaté zahraničné skúsenosti z oblasti pediatrickej anestézie tak zúročil aj primár oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny Milan Smilka, ktorý uviedol:
"Títo detskí pacienti sú omnoho citlivejší na všetky kroky, všetky postupy, ktoré robíme. Je to dané jednak podstatne menšou telesnou hmotnosťou, ale aj potom rôznymi fyziologickými odlišnosťami oproti dospelým pacientom. Veľká operačná rana predstavuje zdroj veľkého krvácania, ktoré je potrebné nahradiť tak, aby nedošlo k poškodeniu dieťaťa."
Výsledkom operácie s odstupom troch dní bol pozitívne prekvapený aj skúsený operatér.
"Podarilo sa uvoľniť zdeformovanú chrbticu, potvrdil nám to neurológ a dieťa začína pohybovať končatinami. Verili sme, že sa to ešte dá zlepšiť, ale neverili sme, že až takým rýchlym tempom. Toto všetko sa dá dosiahnuť jedine tímovou prácou. Je tu perfektný kolektív, perfektný tím pediatrov a anestéziológov," vysvetlil Juraj Popluhár, primár detskej ortopédie FNsP Žilina, ktorý operačný zákrok viedol.
Náročnú pooperačnú starostlivosť zvládal skúsený personál jednodtky intenzívnej starostlivosti pediatrického oddelenia. Odmenou za ich snahu bolo rýchle zlepšenie zdravotného stavu Samuela, ktorý mohol byť už štvrtý deň od operácie preložený späť do Dolného Smokovca. Sestry, ktoré sa o neho starali, konštatovali, že keď bol spokojný a hlavne s plným bruškom, bolo ho počuť na celej JIS-ke. Vedel aj zakričať, vnímavo sledoval okolie, vyžadoval si spoločnosť a podnety z okolia.
Aktuálne ho čaká už rehabilitácia, ktorú povolil ortopéd v plnom rozsahu. V praxi to znamená postupné polohovanie, vertikalizovanie malého pacienta s cieľom umožniť mu postaviť sa na vlastné nohy, ktoré boli pred operáciou nehybné.